Pán doktor, môj psík sa už týždeň nevie vykakať.
To je veta, ktorá zdvihne hladinu adrenalínu aj veľmi flegmatickému zverolekárovi a zježí mu na hlave vlasy, aj keď si roky myslí, že sa v tejto oblasti už nieto čím chváliť.
V mozgu sa rýchlo odvíja film:
Na ambulanciu príde ubolené, zhrbené zviera, z konečníka odkvapkáva krv zmiešaná s kúskami trusu, zvieratko je dehydratované a čo i len slabý pokus o vyšetrenie konečníka končí veľkým nárekom pacienta. Ritka psíka vyzerá, akoby v nej vybuchol malý granát. Nasleduje sedácia, RTG vyšetrenie a dilema. Vystačím si s konzervatívnym riešením alebo je nutná chirurgia?
Časovo vždy náročná procedúra, ktorú aj poriadne cítiť, nikomu nie je príjemná a v konečnej fáze ani nie lacná. Toto všetko nasleduje po konzumácii kostí psíkom, ktoré mu často dáme v dobrej viere, že ako si na tom pochutí, že je to škoda vyhodiť do smetí a že všetky psíky na dedine vždy jedli kosti a nikdy im nič nebolo a že veď predsa pes najlepšie vie, čo mu škodí, čo nie a nejedol by ich, ak by mu to škodilo. Takto to asi vyzerá v našich mysliach.
Oproti minulosti sa udiala aj zmena k horšiemu-pravidelné víkendové gril party, kedy pes zje veľké množstvo vysušených kuracích kosti z kuracích krídel a podobne a po pár dňoch už majiteľ zúfalo hľadá kontakt na veterinára.
Pes má možnosť tráviť kosti, v prírode ich vždy obhrýzal, v čase núdze aj nejakú tu kosť pochrúmal, ale kosti z uvareného alebo upečeného mäsa sú už vysušené, drobivé a tak spôsobujú aj ozaj veľmi vážnu formu zápchy, hrubé črevo znesie toho v celku aj dosť, ale pokiaľ sa tam nestrávené zvyšky kostí naukladajú vo väčšom množstve, stolica sa zmení na beton, prisuší sa o stenu čreva a ešte z nej vystreľujú a zraňujú sliznicu aj ostré úlomky, ku vážnym komplikáciám nie je ďaleko. Vtedy už nemá význam čakať, každým dnom sa situácia bude len zhoršovať a psík seriózne trpí bolesťou, začne zvracať, je malátny a dehydratovaný, chudne, brucho je bolestivé, pevné, nafúknuté, pohyb čriev sa obmedzuje a hrozí mu aj zauzlenie tenkého čreva v dôsledku poruchy peristaltiky.
My nemôžme porovnávať domáceho, posteľového psa, ktorý pozerá seriály v našom lone s nejakou hyenou zo Serengeti, ktorá je geneticky stavaná nato, že keď je núdza o potravu, zošrotuje všetko a strávi jej to.
Naši miláčikovia majú menej pohybu, ich maškrtné jazýčky dostanú najväčšie fajnotky od výmyslu sveta, nežijú v núdzi a tak im nekomplikujme život potravou, ktorá pre nich nie je prirodzená. Pre yorkshirskeho teriéra aj jedna kostička z kuraťa môže predstavovať vážny problém, darmo sa tvári, že ak ju nebude mať, už nikdy sa s Vami nebude rozprávať-)). My, majitelia našich miláčikov nesieme za ich zdravie a šťastie plnú zodpovednosť, musíme byť teda niekedy aj tvrdí a nereagovať na psie oči a zvyšky od stola, ktoré predstavujú nebezpečenstvo spokojne a s prehľadom zahodiť do koša, nemyslieť ani na toho susedovho veľkého huňatého psa, o ktorom si myslíme, že jemu by možno tie kosti neublížili, keď je taký veľký. Aj pre neho predstavujú taký istý problém ako pre nášho drobčeka.
Už počujem tie hlasy. A čo čistenie zubov? Masáž dasien? ….. Áno, pes potrebuje žuvať, ale nato máme na trhu dnes už celý rad bezpečných a stráviteľných pochúťok.
Výnimku udeľujeme len surovým kostiam, ktoré rozumný majiteľ pridáva v doporučenej kvalite a množstve pri kŕmení surovou potravou typu BARF.
Tu by sme odporučili najprv si problematiku seriózne naštudovať, zvážiť svoje možnosti a hlavne psíka na BARF postupne privykať. Pri Barfovaní a používaní kostí musíme byť vždy opatrní, brať do úvahy vek psa, veľkosť psa a jeho možnosti prežúvania, aj rýchlosť konzumácie. A nepresiahnuť limity trávenia.