Intoxikácie – otravy u psov – úmysel, náhoda, podcenenie rizika…
V poslednej dobe sme svedkami úmyselných otráv psov po požití špeciálnych návnad, voľne pohodených v prírode na miestach, kde sa často venčia psíci. Majitelia sú znepokojení, radosť z prechádzok vystriedajú obavy a pocit slobody z pohybu v prírode môže byť rýchlo vystriedaný traumou z náhleho ochorenia nášho miláčika.
Veľmi často sa jedná o kladenie otrávených návnad za účelom likvidácie kún, mačiek, ale aj operených dravcov – častou obeťou sú aj orly, kane a iná pernatá zver. Pes je skôr náhodný konzument, pokiaľ sa k otrave dostal niekde na poli, či v lese.
Najčastejším jedom v takýchto návnadách je karbofurán – chemicky je to ester kyseliny karbamovej a je v celej EÚ zakázaný od roku 2009. Používal sa v poľnohospodárstve ako insekticíd, takže jeho eventuálne zásoby je veľmi ťažko odhadnúť. Je výrazne fialovej farby, účinkuje veľmi rýchlo až okamžite a mechanizmus účinku je podobný ako u organofosfátov – blokovaním enzýmu acetylcholínesterázy, čím dochádza k porušeniu činnosti nervových buniek.
Zviera začína výrazne slintať, dychčať, má problémy s koordináciou pohybu, je ľakavé, dezorientované a ďalší vývoj závisí od rýchlosti, s akou mu dokážeme poskytnúť odbornú veterinárnu pomoc – podávanie atropínu a liekov tlmiacich kŕče.
Aj po rýchlom zásahu môže zviera ostať dlhšiu dobu s poruchami nervovej funkcie a jeho zdravotný stav treba monitorovať.
Podobne účinkujú aj polyuretány – napríklad vyskytujúce sa v polyuretánovej pene, ktorá sa používa v stavebníctve. Preto vždy, keď pracujeme s akoukoľvek chémiou v domácnostiach, kde sa naši miláčikovia voľne pohybujú, myslime aj na možnosť, že síce psík často nespapá šunku, ale rád okoštuje niečo nové a zakázané, keď to nevidíme.
Podobne je to aj s návnadami proti hlodavcom, ktoré sa môžu často vyskytovať v nebytových priestoroch činžiakových domov. Pre psa sú veľmi atraktívne a majú kumulatívny účinok, čiže až za pár dní po požití väčšieho množstva sa môžu u zvierat prejaviť zvýšeným krvácaním.
Veľmi nebezpečné sú návnady proti slimákom, ktoré záhradkári bežne kladú vo svojich záhradách. Sú síce výstražnej zelenomodrej farby, čo vždy znamená, že sú to silné jedy, ale často ich majitelia psov a mačiek, nedbajúc na možný prístup zvierat k návnade, rozložia po záhrade a aj tieto druhy sú chuťovo atraktívne nielen pre slimáka, ale aj pre psa a mačku, a nie vždy sa podarí takéto zviera zachrániť.
Toxickými sa môžu stať aj prípravky určené proti blchám a kliešťom, ak nedodržíme návod výrobcu a zviera si ich oblíže. Niektoré prípravky určené pre psov sú toxické pre mačky, preto vždy čítajme návod a kupujme ich u odborníkov. Nemyslime vždy len na cenu výrobku, ale aj na jeho bezpečnosť, a to nielen pre zvieratko, ale v konečnom dôsledku aj pre nás ľudí, keďže naši miláčikovia často spia s nami v posteli alebo sú vo veľmi tesnom kontakte s malými deťmi.
Buďme opatrní aj pri prechádzkach po poľnohospodárskej pôde, poliach, kde sa robia postreky proti burine. Sú to často prípravky na báze krezolov, ktoré sú veľmi prudko jedovaté pre zvieratá. A aj keď to nebude úmysel, môžu ich zviera olízať alebo po daždi sa dostanú do vody, z ktorej sa zviera napije.
Tiež treba venovať zvýšenú opatrnosť pri práci s nemrznúcimi zmesami – či už sú to chladiace kvapaliny do automobilov alebo kvapaliny do ostrekovačov. Obe prípravky obsahujú glykol, ktorý je prudko jedovatý už po vypití malého množstva – likviduje obličky a stav si vyžaduje rýchly zásah veterinára. Pre zvieratá sú glykoly atraktívne, sú sladké, takže vždy dobre zabezpečme všetky nádoby, kde sa tieto chemikálie nachádzajú, a nepodceňme ani vyliatie kvapaliny na podlahu v garáži. Označme si vždy, keď máme tieto kvapaliny v iných ako originálnych nádobách, nápisom „Pozor jed“.
Toxické môžu byť aj chemikálie na ničenie burín v trávnikoch – či totálne alebo selektívne herbicídy. Tam, kde sa po záhrade voľne pohybujú naši miláčikovia, použime radšej mechanické ničenie. Je to pracnejšie, ale o to pokojnejšie môžeme spávať.
Svet sa dnes bez chémie nezaobíde. Je už takou bežnou súčasťou nášho života, že niekedy strácame ostražitosť a pomyslíme si, že veď predsa zvieratko vie, čo je pre neho škodlivé a čo nie, ale je to veľký omyl chovateľov, ktorí zabúdajú, že každé zviera je zvedavé a rado sa zoznámi s novými chuťami.
Buďme vždy ostražití, ako to len ide, a keď pracujeme s akoukoľvek chémiou, prečítajme si pozorne návod.